Čo sa naučíš, keď sa 30 dní pozeráš na svoj odpad?

Týmto príspevkom sme si začiatkom novembra stanovili mentálne pomerne náročnú výzvu. My, Rifuzlarji, sme sa rozhodli, že 30 dní po sebe budeme fotografovať a zverejňovať Rifuzlove odpadkové koše.

Tým sme si nastavili zrkadlo, aby sme zistili, koľko odpadu Rifuzl skutočne produkuje. A keďže nechceme nič skrývať, Klara zverejnila fotografie košov, ktoré predavačky každý deň fotografovali, v príbehoch na Instagrame („story“), spolu s krátkym vysvetlením, čo sa v nich nachádza.

Keďže si myslím, že každá výzva má zmysel len vtedy, ak sa z nej niečo naučíme, prešiel som všetky fotky, vaše otázky a komentáre. Nasledujú ponaučenia, ktoré sme sa za 30 dní s odpadkovými košmi naučili:

Po prvé: účtenky a nálepky z váh patria do zmesového odpadu. A toho sa u nás nazbiera celkom dosť!

Táto skutočnosť prekvapila aj mnohých z vás. Účty a nálepky z váh sa tlačia na termopapier a termonálepky. Tenký plastový povlak, ktorý je citlivý na teplotu, obsahuje BPA (resp. BPS – bisfenoly). Z tohto dôvodu sa účtenky nedajú recyklovať ako bežný papier a patria do zmesi komunálneho odpadu. Zo stránky noprintZ:

Vedeli ste, že väčšina účtov je potiahnutá nebezpečnou látkou BPA, ktorá patrí medzi látky narúšajúce hormonálnu rovnováhu a je nebezpečná pre naše zdravie? Vzhľadom na obsah BPA nie je možné účty ani recyklovať.

zdroj: noprintZ

Ďalší zdroj nájdete na Facebookovom profile spoločnosti Snaga Marib

Čo s tým urobíme?

• Faktúry: už dlho sme mali v pláne zmenu programu na vystavovanie faktúr. Jedným z kritérií pri výbere nového dodávateľa bolo, aby program umožňoval bezpapierové vystavovanie faktúr. Pracujeme na tom, aby ste vy, naši zákazníci, už niekedy koncom zimy mohli dostávať faktúry od Rifuzu cez aplikáciu noprintZ – bez tlače a bez odpadu! ?
• Nálepky:
  • O 67 % zmenšíme veľkosť nálepiek, ktoré tlačí naša váha na váženie hmotnosti obalu – tento projekt je už v procese a dúfam, že ho zrealizujeme ešte v tomto roku. Keď zmeníme veľkosť nálepiek, overím si aj u nášho nového dodávateľa nálepiek, či existujú nálepky bez BPS (aj keď drahšie).
  • Z dlhodobého hľadiska plánujeme úplne sa zbaviť nálepiek a použiť iný spôsob ukladania a prenosu informácií o hmotnosti obalu z váhy k pokladni. O koncepciách tohto riešenia som už hovoril s Mihom z Inštitútu 404, ide však o väčší projekt, na ktorý momentálne ešte nie sme pripravení.
  • Odporúčame ti, aby si nálepky nechal na svojich pohároch a nádobách, aby ich nabudúce nebolo potrebné znovu vážiť a tlačiť nálepky. Nálepky zvyčajne zostanú na nádobe aj vtedy, ak ju vložíš do umývačky riadu. Ešte dva tipy:
    1) ak máš viacero rovnakých pohárov/nádob, odvážiš len jeden/jednu,
    2) nádoby zvážiš raz a nálepky si uložíš do peňaženky, pričom na nálepku napíšeš, o ktorú sklenicu/nádobu ide.

Po druhé: ak predávate čerstvé výrobky, mnohé z nich začnú hniť

V novembri bola ponuka čerstvého ovocia pomerne pestrá: väčšinu času sme mali v ponuke mandarínky, kaki a kivi. Keďže mandarínky nie sú povrchovo ošetrené, rýchlo začínajú hniť. Čo najčastejšie kontrolujeme čerstvé produkty a rýchlo vyberáme tie, ktoré začínajú hniť, aby neinfikovali ostatné. Ak sú mandarínky trochu zhnité, zjeme ich v obchode na desiatu alebo si ich Manca prinesie domov a zjeme ich my dvaja. Tie naozaj zhnité však putujú priamo do organického odpadu.

V organickom odpade sa každý deň ocitli aj (recyklovateľné a kompostovateľné) utierky na ruky.

Čo s tým urobíme?

• Zhnité ovocie: tu je to dvojsečná zbraň. Samozrejme nechceme, aby sa potraviny kazili a vyhadzovali. Na prevenciu hnilenia sa však používajú prostriedky na povrchovú úpravu a takto upravené ovocie nechceme predávať v Rifuzle. Naše stanovisko je, že je lepšie, ak sú jablká pestované a skladované čo najprirodzenejšie, aj keby niektoré z nich kvôli tomu zhnili a skončili v bioodpade. Veď je to predsa prirodzené.
  Veľmi však môžeš prispieť k znižovaniu množstva odpadu z ovocia a zeleniny tým, že využiješ náš objednávkový formulár. Výhod je toľko, že je ťažké ich vymenovať na jeden dych: určite dostanete to, čo ste si objednali (nezostanete bez toho), vieme presne, koľko máme objednať, a hneď ako tovar dorazí k nám, pošleme vám SMS, aby ste si ho prišli vyzdvihnúť (čerstvejšie to už ani nemôže byť) …
• Uteráky: keby to bolo na nás, používali by sme výlučne prateľné bavlnené utierky a uteráky na ruky. Keďže však pôsobíme v potravinárskom odvetví, musíme dodržiavať aj legislatívu (HACCP), ktorá stanovuje, že musíme používať jednorazové uteráky. Preto používame recyklované utierky Lucart eco natural, ktoré nakupujeme od spoločnosti Valtex (ktorá je tiež členom ekologickej iniciatívy). Týmto spôsobom spĺňame nielen požiadavky potravinárskych prevádzok, ale aj zásadu nákupu recyklovaných a kompostovateľných utierok.

Po tretie: Rifuzl napriek tomu produkuje určité množstvo plastového odpadu

Toto je možno skutočnosť, ktorá v tejto výzve mnohých najviac šokovala alebo zarmútila.

Nikdy sme netajili, že aj v Rifuzle vznikajú nejaké plastové odpady. Ako však vyplýva z vyššie uvedeného rozhovoru, mnohí si sami vytvárajú ideálny obraz o Rifuzle, kde sa žiadny tovar, ktorý u nás predávame, „nedotkol“ plastu.

A teraz prichádza moment pravdy:

Niektoré výrobky prichádzajú do Rifuzlu zabalené v plaste.

Viem, že očakávaš (a zároveň je to aj naša povinnosť), aby sa Rifuzl maximálne staral o prírodu. Za to ti som vďačný, pretože to znamená, že ti na tom záleží a si kritický voči našej práci. To je dobré a chceme sa týmto očakávaniam čo najviac priblížiť.

Zároveň je však našou osobnou povinnosťou s Mancou (a želaním mnohých) zabezpečiť, aby Rifuzl prežil v dlhodobom horizonte. So všetkými týmito protichodnými želaniami a záujmami sa potom pohybujeme medzi tvojimi očakávaniami, našou víziou a veľmi konkrétnymi pravidlami trhu (mimo určitých rámcov sveta sa v tejto chvíli nemôžeme dostať, aj keby sme to akokoľvek chceli). Nakoniec sme aj realisti: Rifuzl je firma a predpokladom všetkých dobrých zmien, ktoré už robíme a ktoré ešte chceme v tomto svete urobiť, je to, že existujeme (inými slovami, že „nezanikneme“).

Rifuzl, taký, aký je dnes, nie je cieľom, ale cestou k cieľu. Rovnako ako je to cesta každého jednotlivca a následne aj spoločnosti ako celku, aby sa posunula zo súčasnej slepej uličky konzumu, rastu populácie a neobmedzeného ekonomického rastu k udržateľnejšej forme života.

V tomto svetle objednávame aj výrobky, ktoré prichádzajú do Rifuzlu zabalené v plastových vreckách, pretože nás zákazníci láskavo prosia, aby sme tieto výrobky mali. O tejto téme by som mohol písať ešte hodiny a hodiny, ale zatiaľ stačí, ak sa pozrieme aj na ostatný odpad. ?

Čo sme v tejto súvislosti už urobili?

• Vo veľkej väčšine spolupracujeme s miestnymi pestovateľmi a dodávateľmi. Dovoz zo zahraničia (ide o potraviny, ktoré sú zabalené v plastových vreckách už niekde ďaleko od regálov Rifuzlu) využívame len v prípadoch, keď takéto výrobky nemôžeme získať lokálne (rôzne orechy, obilniny a sušené ovocie, ktoré u nás nerastú, …). To odráža aj náš rebríček zásad ponuky.
• Podporujeme ťa, aby si kupoval miestne výrobky namiesto toho, aby si pýtal dovážané, ako sú napríklad indické orechy. Keď už nebude veľký dopyt po dovážaných výrobkoch, radi ich vyradíme z ponuky. Výrobky, ktoré sú doslova „zero waste“ (v zmysle plastového odpadu od poľa až po Rifuzl), sú výlučne jednoduché miestne výrobky. Príklady výrobkov, ktoré skutočne nikdy neboli zabalené v plastovom obale, sú: olej (dostávame od pestovateľov vo vratných kovových sudoch), miestne sušené ovocie, ovocné šťavy, med, kaše, drvené obilniny, vločky, semená atď.
• V internetovom obchode postupne označujeme čoraz viac výrobkov – odkiaľ pochádzajú, akým spôsobom sú vypestované, kto ich pestuje a ako sa k nám dostanú zabalené, a či pri tom vzniká nejaký odpad.
• Toto je priama odpoveď na vyššie uvedený rozhovor so Špelou: z viacerých hľadísk je pre životné prostredie stále oveľa lepšie kúpiť si výrobok na váhu v Rifuzlu, aj keby k nám prišiel v plastovom vrecku:
  • Psychologický pohľad: svojimi činmi podporuješ (alebo brzdíš) zmenu v spoločnosti. Ak si v bežnom obchode kúpiš ten istý výrobok v plastovom vrecku s výhovorkou: „Veď je to rovnaké, ako keby som si ho kúpil v Rifuzlu, lebo tam ho tiež dostanú zabalený v plaste,“ podporuješ status quo. Je to podobné, ako keby si obhajoval, že na obed hodíš polievku, zemiaky, rezanec, šalát a dezert do mixéra a všetko spolu rozmixuješ – lebo sa to aj tak v žalúdku všetko premieša. Naozaj je ti to jedno?
  • V celkovom kontexte sa stále vyprodukuje oveľa menej odpadu. Istá firma nakupuje arašidy v rovnakých plastových vrecúškach od toho istého dodávateľa, ako ich kupujeme my, a potom ich prebalí do menších, „značkových“ vrecúšok určených na regály v obchodoch. Samozrejme, arašidy sú len príkladom. Takto sa prebaľuje väčšina potravín, ktoré vidíš na regáloch v obchode v plastových obaloch. Nákupom u nás teda výrazne znižujete množstvo odpadu. Obaly, ktoré objednávame, sú vrecia s hmotnosťou od 10 do 25 kg (v závislosti od potraviny). 25 kg indických orechov (1 veľký vrece na prepravu a skladovanie) táto firma prebalí do 250 malých vrecúšok po 100 g. V Rifuzlu však tento odpad nevzniká. To má predsa význam, čo povieš?
  • Ak je to možné, nájdeme spôsob, ako znovu využiť plastové (a iné) vrecia (darujeme ich farmárom-dodávateľom, zamestnanci ich používajú doma ako vrecia na odpadky, darujeme ich vám, zákazníkom, darujeme ich rôznym organizáciám a podujatiam zameraným na zber odpadkov v prírode atď.).
  • Ak sa niekedy naozaj nazbiera príliš veľa plastových tašiek, správne ich vyhodíme a verím, že táto časť nášho odpadu sa skutočne recykluje. Prečo? Na seminároch, okrúhlych stoloch a podujatiach o odpadoch a udržateľnosti, na ktoré som bol viackrát pozvaný alebo kde som prednášal, som sa dozvedel, že veľké obalové materiály (práve tie veľké plastové vrecia na prepravu) dosahuje najvyššiu cenu na trhu s odpadom, pretože je zďaleka najľahšie a najrozumnejšie ju skutočne recyklovať v pravom zmysle slova. Je to veľký kus homogénneho, čistého materiálu, a preto je to možné. Menšie kúsky plastu a obaly, ktoré sú potlačené, znečistené, zmiešané s iným odpadom a zložené z viacerých rôznych materiálov alebo viacerých rôznych častí plastu, sa nedajú zmysluplne recyklovať. Možno v laboratóriu, ale nie v praxi. Kto ti „predáva“ teóriu, že s jednorazovými plastovými obalmi v domácnosti je všetko v poriadku a že sa dajú recyklovať, buď nepozná realitu, alebo ti priamo klame do očí a zavádza ťa. O bioplastike ani ne začnem…

Aj keď sa to môže zdať protirečivé, aj ja sa občas postavím na stranu zástancov plastu. Nie je fér hádzať všetko do jedného koša (v doslovnom aj prenesenom zmysle?). V skutočnosti je podľa mojich vedomostí plastová taška zatiaľ pre určité potraviny (kontext) a pre určité spôsoby prepravy (kontext) najlepším kompromisom pre prepravu potravín. Keď sa na to pozriem z celkového hľadiska, vidím totiž veľa dôvodov, prečo je použitie plastu vzhľadom na jeho vlastnosti v určitých situáciách jedinou logickou voľbou: chráni potraviny pred vlhkosťou, hlodavcami a inými škodcami, zachováva ich vôňu/chuť, je veľmi ľahká na prepravu, má nízke výrobné náklady atď.

To samozrejme neznamená, že ju zrazu obhajujem. Hovorím len to, že opodstatnenosť jej použitia závisí od okolností. A existujú okolnosti, keď je jej použitie logické.

Po štvrté: keby sme nepracovali bezpapierovo, mohli by sme sa na papieri sánkovať??

Papier má dnes vo svete „zero wasterov“ oveľa menej negatívny nádych ako plast. Z dobrého dôvodu: v prírode sa rýchlejšie rozkladá a vo väčšej miere sa recykluje. Stále je však potrebné vyrúbať nejaké stromy, použiť určité množstvo chemikálií a energie, aby sme z dreva získali papier.

V Rifuzlu sa z dvoch dôvodov mimoriadne snažíme, aby naše fungovanie bolo v čo najväčšej miere elektronické a bezpapierové. Sú za to dva hlavné dôvody: environmentálny a praktický. Vieš, kancelária Rifuzlu je náš domáci jedálenský stôl (tam pracuje Manca) a stôl v spálni (tu pracujem ja – píšem aj tento článok). Keby sme všetky faktúry a ostatnú dokumentáciu archivovali v papierovej forme, už dávno by sme s Mancou nemali kde jesť a spať. Preto sme už veľmi skoro začali „tlačiť“ na našich dodávateľov, aby nám všetky dokumenty posielali elektronicky. S väčšinou sme nemali problémy, iní sú tvrdší oriešok, ale vo všeobecnosti by som odhadol, že produkujeme aspoň o 90 % menej papierového odpadu, ako by sme produkovali, keby sme s Mancou netrvali na elektronických dokumentoch. Mne sa zdá šialené, že v roku 2020 ešte niekto posiela faktúry poštou ?. Na druhej strane to chápem, zvyk je železná košeľa. ?‍♂️

Keďže sa nám nazbiera aj veľa menších kúskov papiera a odrezkov, dievčatá v obchode z nich vyrábajú obálky (na ukladanie výpisov z terminálu alebo na posielanie darčekových poukazov), vizitky, cenovky, lístočky na poznámky, …. Ale napriek všetkej snahe sa ich nazbiera viac, ako sami potrebujeme.

Až kým v jednej zhrnutej správe z pracovnej zmeny Marcela nenapísala:

Jedna pani navrhla, aby sme mali aj nejaké kartičky, ako je táto – „Všetko zvládnem“, alebo nejaké roztomilé, ktoré by sa dali pridať k darčeku alebo na ktoré by sa dalo niečo napísať.

Marcela, v jednom súhrne zo zmeny na Slacku

Táto myšlienka inšpirovala ďalšie nápady, až sa z toho stal malý projekt. Tamara z odpadových kúskov škatúľ, papiera a šnúriek vyrobila tie najroztomilejšie jedinečné pohľadnice na Nový rok alebo len tak, na vyjadrenie pekných želaní: ?❄️

Zhrnutie papierového odpadu:

• Trochu agresívne „tlačíme“ na to, aby všetky firmy s nami obchodovali výlučne elektronicky.
• Papierové tašky, v ktorých prichádzajú dovážané potraviny (tých je neprimerane viac ako tých v plastových taškách), sa snažíme zachrániť pred smetnými košmi tak, že ich používame na bioodpad, ako výplň pri zasielaní balíkov, alebo ich ponúkame zákazníkom, aby si ich vzali ako vrecká na bioodpad.
• Kartónové škatule, v ktorých dostávame niektoré výrobky zo zahraničia (napríklad zubné pasty Georganics a holiace strojčeky Muhle), používame na zasielanie balíkov z internetového obchodu alebo ich darujeme ďalej.
• Kartičky, ktoré vyrobila Tamaraaa, sú vyrobené z odpadových kúskov papiera, kartónu a špagátov. Každá je jedinečná a keď si ju kúpite, podporíte tým ručnú prácu slovinskej dizajnérky a seniorov, ktorým v rámci projektu Vida pomáha organizácia Humanitarček.

Po piate: do košov Rifuzlu sa dostáva aj odpad, ktorý nevznikol v Rifuzlu

Tento rok na jar sme s Mancou v rámci dvoch akcií upratali okolie obchodu a okrem iného sme oživili niekoľko starých betónových kvetináčov. Teraz sa o ne starajú Rifuzlári a hoci sú v nich zasadené rastliny, okoloidúci si ich zrejme mýlia s odpadkovými košmi. Naši zamestnanci z nich preto vyberajú plastové fľaše, ohorky, krabičky od cigariet, plechovky a plastové poháre „to-go“.

Vysvetľujem si to tak, že je to proste súčasť našej kultúry. Napísali sme na mestský úrad, aby v našom okolí pridali ešte nejaké odpadkové koše, ale viackrát po sebe mi uistili, že územný plán to nepredpokladá a že koše sú v tejto časti mesta umiestnené dostatočne často. Mysli si o tom, čo chceš. Ja si myslím, že tí, ktorí vypracúvajú územný plán, by mali častejšie chodiť do terénu a rozprávať sa s ľuďmi z okolia, ktoré plánujú.

Po šieste: ak nešikovné prsty rozsypú jedlo na zem, musí sa to vyhodiť do koša

Týmto príspevkom sme chceli upozorniť, že tí z vás, ktorí k nám prichádzajú po prvýkrát a ešte nie ste zvyknutí nakupovať do vlastných obalov, radšej počkajte minútku, kým sa vám predavačka venuje a pomôže vám naplniť nádoby:

S ťažkým srdcom totiž vyhadzujeme do bioodpadu jedlo, ktoré sa rozsype po podlahe. No, aby som bol úprimný, niečo sa nám aj podarí zachrániť: naša fenka Gili s radosťou zje všetky cestoviny, ktoré sa rozsypú v Rifuzle a ktoré Manca prinesie domov. Rozsypané obilniny si zase ukladáme pre Božidarove sliepky, ktoré pod Liscom usilovne znášajú vajcia, ktoré predávame v Rifuzlu.

ALE POZOR! To, čo je napísané vyššie, nie je výhovorka, aby ste teraz mohli podľa ľubovôle rozhadzovať cestoviny a obilie. O Gili a sliepky sa postaráme, aby neostali hladné.

Nech žije #30dniKosevZaSmeti!

V oznámení o našej 30-dňovej výzve som túto výzvu nazval „30 dní košov na odpadky“ a tým som spustil hashtag #30dniKosevZaSmeti. Cieľom je, aby sme v tejto výzve neboli Rifuzlarji sami, ale aby sme povzbudili aj niekoho ďalšieho, aby urobil to isté.

Ako vidíš, oplatilo sa to, pretože sme sa veľa naučili, získali nové nápady a možno sme dokonca niekoho nadchli. Podarilo sa nám to? K výzve sa pridala naša digitálna správkyňa Klara, ktorá píše svoj blog Curry and Love. Tu si môžeš pozrieť jej skúsenosti s touto výzvou. Pravdepodobne čoskoro urobíme niečo podobné aj my s Mancou s našim domácim košom – ak ťa to samozrejme zaujíma?

Ďalší na rade si ty! Začni ešte dnes svoju 30-dňovú výzvu, počas ktorej budeš fotiť a zverejňovať svoje koše, označ ich hashtagom #30dniKosevZaSmeti a zapoj do znižovania množstva odpadu aj ostatných! ?